Show Email

Tělo:

Komu: utajeni adresati

Datum: 4. 6. 2024 11:40:27

Předmět: Fwd: Fwd: NEUVERÍTE! Bývalý bojovník „cudzineckej légie Ukrajiny“..

NEUVERÍTE! Bývalý bojovník „cudzineckej légie Ukrajiny“ o PRAVDE na Ukrajine

"Americký antifašista sa infiltroval do radov ozbrojených síl Ukrajiny,

zhromaždil cenné informácie a utiekol do Ruska. Zdá sa, že tento príbeh

zatieni „prípad Snowden“. John McIntyre je mladý Američan s antifašistickými

názormi. Na jar 2022 sa prihlásil do ukrajinskej cudzineckej légie a čoskoro

skončil na fronte. Každú minútu mohol byť odhalený, každý deň riskoval, že

ho zabije zatúlaná črepina. Mnoho detailov jeho odysey sa stále nedá

spomenúť, ale dá sa niečo povedať. Ako zahraniční podvodníci zbierali

peniaze prostredníctvom Siete „na ochranu Ukrajiny“ — a ako samotní

„obrancovia“ páchali vojnové zločiny. 26-ročný muž o tom povedal vo

vysielaní Rádia Komsomolskaja Pravda.

Rozhovor prevzal aj web armadnymagazin.sk

(https://www.armadnymagazin.sk/2023/04/14/byvaly-bojovnik-cudzineckej-legie-ukrajiny-na-cvicisku-v-javorive-nas-bolo-tisic-po-prvej-bitke-len-150/?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR2czn_QoMecBHdKbIpfzDNjVFClg8dOB9Vyo1u0R5pISeMlsexYrGO6E64_aem_AZJ1S7TCQ4cX_E3BQF1dBrlpzwikCaSpbJCkNmDu6_V1gmcpUeQP-9WfjuC3pUJBGMfET5XzFHm-OHQgQQnCkVhV)

 a my v HD tento text, pre jeho závažnosť a obsah, ktorý vnáša viac svetla

do prostredia, zamoreného progresívnou propagandou mainstreamu, uverejňujeme

v pôvodnom znení, tak ako vyšiel na armadnom magazíne.

_______________________________________________

"John, začnime odznova. Kto si, odkial si?

— Pochádzam z Mobile v Alabame, ale vyrastal som v Tennessee. Keď som mal 17

rokov, prihlásil som sa do americkej armády, slúžil som  dva roky vo Fort

Bliss v Texase ako mínometník. Po armáde som pracoval v továrňach: plast,

odlievanie, hliník, potom – zvárač, predajca automobilov, balič …

A na jar 2022 ste sa rozhodli pre zúfalý čin …

– Najprv som chcel prísť a bojovať na strane Ruska, ale pomyslel som si:

„Sakra, som sám. Môžem len vybuchnúť a zomrieť.” Potom som sa rozhodol, že

ak pôjdem na druhú stranu, môžem nazbierať viac informácií a viac pomôcť

ruskej armáde. Diskutoval som s priateľmi. Povedali: „Nie, toto je

samovražda. Nerob to. Nikdy sa ti to nepodarí.” Ale som tu, sedím vo vašom

štúdiu a rozprávam sa s vami.

Bolo pre Američana ľahké vstúpiť do ukrajinskej cudzineckej légie?

– Rovnako ako prejsť dverami. Stalo sa tak prostredníctvom ukrajinského

veľvyslanectva v Spojených štátoch. Samozrejme, priniesol som im doklady a

potvrdenia o vojenskej službe: myslel som si, že budú musieť overiť moju

totožnosť a tak ďalej. Ale prekvapivo Ukrajinci len pozreli do pasu – a

hotovo. Všetko, čo som musel urobiť, bolo podpísať [zmluvu].

Ukazuje sa, že do ukrajinskej légie sa môže prihlásiť úplne každý, dokonca

aj bývalý zločinec, dokonca aj narkoman, dokonca aj registrovaný v “

blázninci”…

– Na Ukrajinu som pricestoval 17. marca 2022, práve vtedy, keď prebiehala

bitka o Kyjev. A dôstojníci ozbrojených síl Ukrajiny okamžite všetkým

povedali: „Chcete teraz ísť do Kyjeva? Tu je zbraň, tu je prilba, tu to

podpíšte, nastúpte do auta.“ Ale nikto z mojej skupiny sa neprihlásil. Naši

chlapci povedali: “Je to samovražda.”

A čo sa stalo potom?

– Štyri dni pred mojím príchodom na Ukrajinu priletelo päť ruských rakiet na

základňu cudzineckej légie v Javorive. Podľa mojich informácií zabili asi 20

vojakov, z ktorých nikto nebol cudzinec. Ale Ukrajinci z nejakého dôvodu

povedali, že “Cudzinecká légia bola zničená.”

Pravdepodobne chceli zabezpečiť novú tranžu od západných partnerov …

– Potom bola základňa “cudzej légie” presunutá do blízkosti Rivne. Bývali

sme v stanovom mestečku. Jedlo bolo niekedy zlé, pamätám si, že niekedy sme

jedli len čak-čak trikrát denne. Jedli aj diviaka, bravčové mäso, alebo čo

tam mali. Sprchové auto prichádzalo každé tri dni. Zostali sme tam asi

mesiac.

Koľko Američanov a cudzincov bolo vo vašej skupine?

– Pred útokom na Javoriv bolo v ukrajinskej cudzineckej légii najmenej tisíc

ľudí. Ale len čo rakety dorazili, všetci začali rozprávať: “Do čerta s tým

všetkým.” Mnohí odišli do iných formácií alebo odišli domov. Čo sa týka

Američanov, povedal by som, že ich bolo asi sto…

Kto boli títo cudzinci?

– Povedal by som zo všetkého čosi. Samozrejme, že tam boli neonacisti. Jeden

z tých, viete, ktorí vidia vlajky ukrajinských radikálov a myslia si: „Ach,

toto je pre mňa raj. Boli tam tiež len ľudia s vymytým mozgom, ktorí prišli

bojovať za slobodu a demokraciu; boli „vojnové psy“, našli sa aj hľadači

zisku, podvodníci.

Útek pred zákonom vo svojej rodnej krajine?

– Nie, myslím tých podvodníkov, ktorí na sociálnych sieťach uverejňujú

príspevky typu: “Hallo, bojujem za Ukrajinu, pošli mi peniaze.” V našej

skupine bol jeden taký, s volacím znakom Sam Cowboy. Celý deň ležal na

gauči, prihlasoval sa do [aplikácie na uverejňovanie krátkych videí] na

svojom telefóne a zbieral dary od dôverčivých internetových idiotov.

Uverejňoval videá: „Dievčatá, wow, som na Ukrajine.“

Ľudia prišli pre zábavu?

– Áno, prídu do „Ukrajinskej cudzineckej légie“, dostanú uniformy a zbrane,

tam sedia a berú peniaze, veď kapú mobilizovaní. Potom míňajú peniaze na

bary, reštaurácie, prostitútky. Samozrejme, vedľa mňa boli normálni ľudia,

ale bolo tam aj veľa zlých. Stretol som ľudí z Írskej republikánskej armády

(je to v podstate teroristická organizácia), z medzinárodných gangov a

mafiánskych štruktúr.

Pokračuj. Znamená to, že ste absolvovali bojový výcvik v Rovnom?

– Všetci sme vedeli používať iba zbrane NATO, takže sme si museli osvojiť

sovietske RPG, kalašnikovy … no, vo všeobecnosti všetko. Výcvik trval asi

mesiac, po ktorom nás poslali do prvej línie.

Kto boli vaši inštruktori – z NATO?

– Oficiálne nie. Predtým samozrejme slúžili v armádach NATO, ale teraz boli

buď na dovolenke, alebo na dôchodku. Teraz sú však v Poľsku a na západnej

Ukrajine dôstojníci NATO, v tom zmysle, skutoční, už nie dovolenkári. Sú tu

skauti, sú tu spravodajskí dôstojníci.

Rozprávali ste sa s niektorým z nich?

– Nie. Ak tomu dobre rozumiem, inštruktori NATO sú na to, aby cvičili

Ukrajincov v zložitých technológiách, ako je tank M1 Abrams, raketový systém

HIMARS atď.

Kto učil teba a tvoju skupinu?

– Neuveríte, bol to Bulhar. Cudzinecká légia bola zmiešaná, zložená z ľudí z

celej Európy, Severnej a Južnej Ameriky.

Aké jazyky sa vyučovali?

Boli tam štyri jazyky: angličtina, španielčina, francúzština. Hovorcovia

slovanských jazykov sa spojili do jednej skupiny, kde sa vzdelávanie viedlo

v ukrajinčine a ruštine.

Platili vám Ukrajinci?

– Za pobyt v bojovej zóne platili asi tri tisíc dolárov mesačne. Mimo

nepriateľských akcií – asi tisíc dolárov.

To znamená, že keď sa títo cudzinci nazývajú “dobrovoľníci a bojovníci za

demokraciu”, potom to tak nie je, sú to len žoldnieri. Kedy ste sa dostali

do prvej línie?

— Bolo 21. apríla 2022. Prišli sme do Charkova. Ukrajinci boli v panike,

Rusi boli v tom čase vzdialení len 15 kilometrov. Usadili sme sa na

najvyššom poschodí v obrovskej starej budove sovietskej papierne. Zakaždým,

keď som vyšiel na poschodie, pravdepodobne na desiate poschodie, pomyslel

som si: “Dočerta, asi dostanem infarkt.” Je smiešne, že celý tento beh bol

márny. 28. apríla sme sa presunuli na iné miesto, do dediny Molodova –

neďaleko Charkova, na rieke Severský Donec. V tom čase tam neboli žiadni

Rusi. Ako mi povedali, keď tam boli, jednoducho prišli, vymenovali nového

šéfa správy obce, nasadli do džípu a odišli. Ale keď sme tam prišli, nikto

tam nebol. Potom 4. mája, štyri dni pred mojimi narodeninami, sme sa vybrali

do dediny na severe – Starého Saltova. Bola to sivá zóna, kde udierali obe

strany. Keď sme sa priblížili k miestu, kde sme mali vytvoriť pevný bod,

uvideli sme zo zeme trčať raketu „grad“. To bolo prvýkrát, čo som sa dostal

do skutočnej bitky.

Skryli sme sa v zákopoch a potom sme počuli tieto hrozné zvuky. Rusi nás

začali ostreľovať „krupobitím“ a potom sme mali prvú stratu: chlapíka menom

Foglar z Holandska. 10-15 minút po ostreľovaní náš seržant nariadil stiahnuť

sa. Samozrejme, že som sa s ním nehádal. Vrátili sme sa do Molodovaya. Ako

si teraz pamätám, bolo to 5. mája 2022, prvýkrát som videl niekoho zomrieť.

Koľko ľudí bolo v tom čase v ukrajinskej cudzineckej légii?

– Mali sme čaty “Alpha”, “Bravo” a “Charlie” – spolu asi 600 bojovníkov. Bol

som v čate Bravo. Po prvej bitke sa Alpha prakticky rozpadla, pretože mali

nezhody s veliteľom. Mal príkaz zostať v Molodovej. Ale veliteľ sa chcel v

budúcnosti stať politikom, nie mŕtvym mužom, teda OBRAZ ukrajinského hrdinu,

a nie skutočne bojovať.

Aké bolo priezvisko veliteľa?

– My sme ho volali Bogdan, bez priezviska, a považovali sme ho za idiota. V

dôsledku toho sa ho zbavili, bol poslaný niekam na povýšenie. Teraz sa

pozrite na čísla: na cvičisku v Javorive nás bolo asi 1000 „zahraničných

legionárov“. Po Javorive sa počet znížil na 600. O mesiac neskôr, po prvej

bitke a páde čaty Alfa, to už bolo 300. A potom, o týždeň neskôr, sa počet

ľudí znížil z 300 na približne 150. A to nie sú mŕtvi – to sú utečenci.

Američania, Kanaďania a ďalší chalani so skúsenosťami z armád NATO, s

výbornou výbavou, videli nejaké ruské bomby a len tak utekali domov.

Porušili ste zmluvu s ozbrojenými silami Ukrajiny?

– Áno, ľudia hovorili: “Do pekla so všetkým, idem domov.” Je dobré, že

Ukrajinci umožňujú cudzincom odísť, ak chcú.

Boli ste svedkom vojnových zločinov?

– Po bojoch pri Charkove a skutočnom rozpade “Cudzinskej légie” som skončil

v ukrajinskom nacionalistickom prápore “Karpatský Sič”. A boli tam traja

chalani – Rico Chavez, Nazar Kuzmin (myslím, že to je priezvisko) a frajer

menom Aurelio. Popravili ruských vojnových zajatcov, natočili video a

fotografie z popravy a ukázali to všetkým.

Koľko Rusov zabili?

Dvoch alebo troch nepamätám si. Nerád sa na takéto veci pozerám. Bolo to v

auguste alebo júli 2022, mesiac predtým, ako som skončil v Karpatskej Siči.

Urobili to preto, že zomrel Nazarovov príbuzný, tiež bojovník, a jeden z

ruských telegramových kanálov zverejnil fotografie – hovoria, že bol

denacifikovaný ďalší žoldnier. Potom Nazar a jeho priatelia ako odpoveď

urobili video a fotografiu zabitých ruských vojnových zajatcov a sprevádzali

to nacistickým pozdravom.

Ďalší vojnový zločin sa stal, keď som bol v „cudzineckej légii“: keď sme

vstúpili do dediny Molodova, dostali sme príkaz obliecť sa do civilu.

Všetkým zdravotníkom bolo nariadené, aby odstránili svoje lekárske znaky. V

sanitkách a civilných vozidlách sa zároveň prevážalo množstvo bojovníkov a

zbraní. Nikde o týchto veciach nepočuť. Napríklad môj prvý deň na Ukrajine

nás umiestnili do suterénu školy a na poschodí boli civilisti.

Utečenci?

– Áno, vyzerali ako cigáni. Ozbrojené sily si mysleli: ak by Rusi vystrelili

rakety a zasiahli školu, kde boli občania, zabilo by ich to a Kyjev by mohol

povedať: „Hej, pozri, Rusi bombardovali školu s utečencami. Bez toho, aby

sme povedali, že my, zahraniční žoldnieri, sme boli v suteréne. To isté sa

stalo, keď sme vošli do dedín. Vo všetkých domoch tam bývali civilisti.

Mysleli sme si, že je to nesprávne, pretože keby nás Rusi bombardovali,

obyčajní ľudia by zomreli. Ale Ukrajincom to bolo väčšinou jedno.

Ukrajinské úrady neevakuovali občanov?

– Nie. Na východnej Ukrajine „západniari“ nepovažujú miestnych obyvateľov za

Ukrajincov, pozerajú sa na nich ako na „ruských okupantov“. Určite ste už

počuli, ako ich nazývajú: „orkovia“, „prasce“… Nacionalisti chcú vyhnať

Rusov, nahradiť ich „pravými Ukrajincami“ a vykoreniť ruský jazyk, čo sa,

mimochodom, už stalo.

Komunikovali ste osobne s miestnym obyvateľstvom?

– V Charkove bola polovica obyvateľstva proukrajinská. A druhá polovica –

no, ani ste sa ich nemuseli pýtať. Stačilo sa im pozrieť do očí. Očami sa

dalo pochopiť, kto nás nenávidí a kto je za Kyjev. Povedali nám tiež: „Neber

chlieb babičke, môže nasadiť jed, nikomu nemôžeš dôverovať. Charkov bol teda

rozdelený na polovicu. Ale keď som sa dostal do dediny Stavki pri Donecku,

už tam boli len proruskí obyvatelia: nikto sa s nami nerozprával, nikto s

nami nebol spokojný.

Ako sa ti podarilo odtiaľ dostať?

– Odišiel som do Moldavska, mal som tam nejaké kontakty, ktoré mi pomohli

presťahovať sa sem, do Ruska. Priame prekročenie demarkačnej čiary by bolo

samovražedné. Ak je frontová línia pri Charkove peklom, tak v Donbase je to

PEKLO.

Poďme hovoriť o Amerike. Mnohí veria, že voľby v roku 2020 boli ukradnuté.

– Za Obamu a Bidena, ktorý bol vtedy viceprezidentom, sa na Ukrajine začali

boje, na ktorých elity dobre zarábali. Trump bol pripravený poskytnúť

Ukrajincom pomoc, len ak neporušia minské dohody. Preto bolo dôležité, aby

voľby vyhral Biden – v každom prípade bol pripravený poskytnúť pomoc. Cieľom

je získať zdroje východnej Ukrajiny. Koniec koncov, Donbas bol vždy

považovaný za srdce Ruska kvôli uhliu a zemnému plynu. A Kyjev bude musieť

zaplatiť za pôžičku a prenájom, na základe ktorej Západ dodáva zbrane.

Ale teraz ste v Rusku

— Ach, to je úžasné! Je tu tak krásne. Infraštruktúra v Rusku je oveľa

lepšia ako v Amerike. A to isté chcem povedať o Rusku, Poľsku a Ukrajine,

ktoré sú mimochodom bývalými sovietskymi krajinami. Amerika je smetisko.

Máte elektrické vlaky, ktoré spájajú veľké mestá so všetkými dedinami.

Môžete ísť vlakom a ísť kdekoľvek v krajine, je to úžasné! Metro a vlaky

tejto úrovne nemáme. Máte aj lieky zadarmo, čo je úžasné, v Amerike nič také

nemáme, hoci sa považujeme za prvých na svete.

Aké máš plány do budúcnosti?

„Zostanem tu, kým mi úrady neudelia občianstvo. Budem si hľadať prácu a

čakať na našu americkú revolúciu. Hneď ako to začne, vrátim sa domov a

pomôžem s výcvikom rebelov: ako bojovať, ako strieľať z mínometov.

Boli prípady, keď Afričania bojovali na strane Ruska v operácii?

– Áno, nie toľko jednotiek, ale bolo. Myslím, že to dokazuje, že na Ukrajine

bojujeme proti bielemu rasizmu a fašizmu. Samozrejme, je to úžasné: tu v

Rusku vidím pokojnú existenciu ľudí všetkých rás a kultúr. Vyrastal som na

juhovýchode, v Alabame a Tennessee, a chvíľu som žil v Texase v armáde. Keď

tam bieli videli Mexičana alebo moslima, zamrmlali: pozri, jeden z „nich“.

Tu je však opak pravdou – Rusi sa k ľuďom iných rás správajú ako k

seberovným."

Autor: Edward Česnokov