Show Email

Tělo:

Ján Čarnogurský: Argumenty o Ukrajine

Vojna na Ukrajine stále trvá a Západ sa ponára do protiruskej hystérie.

Opakovane uvádza argumenty, ktoré popierajú historickú prednosť Západu,

logickú koherenciu. Uvediem preto stručný prehľad argumentov, ktoré Západ

nechce počuť a nevie na ne odpovedať.

1. Majdan. Vo februári 2014 vyvrcholili protesty obyvateľov Kyjeva proti

vláde a prezidentovi Viktorovi Janukovičovi. Ich príčinu tu nebudem uvádzať,

bolo by to na dlhšie. Sprostredkovať prišli ministri zahraničných vecí

Poľska, Nembecka a Francúzska, Radoslaw Sikorski, Frank-Walter Steinmeier,

Eric Fournier. Demonštranti, z ktorých pochádza terajšia moc v Kyjeve a

kyjevská vláda a prezident Janukovič podpísali dohodu 21. februára. Podľa

dohody vláda stiahne políciu Berkut spred parlamentu a vládnych budov, na

jeseň 2014 budú na Ukrajine nové prezidentské voľby, dovtedy prestanú

protivládne demonštrácie. Ministri troch krajín EÚ podpísali dohodu ako

garanti. Vláda stiahla Berkut spred parlamentu, ale demonštranti okamžite

vtrhli do parlamentu. Televízia vysielala zábery, ako demonštranti chodili

po parlamente s kalašnikovmi. Na poslancov vykonávali otvorený nátlak.

Parlament schválil ako jeden z prvých zákonov, zákon prakticky o zákaze

používania ruštiny v úradnom styku, obmedzil vyučovanie ruštiny v školách.

Prezident Janukovič musel ujsť z Kyjeva najskôr na východ Ukrajiny, inak by

ho boli povstalci zabili. Ruskí výsadkári mu nakoniec pomohli ujsť do Ruska.

Západní garanti nenašli v sebe politickú a morálnu silu, aby priznali, že

kyjevskí demonštranti, z ktorých pochádza súčasná moc v Kyjeve, porušili

dohodu, ktorú oni garantovali. Majdan bol porušením ukrajinskej ústavy –

zvrhnutie platne zvoleného prezidenta, ozbrojený nátlak na parlament.

Americká diplomatka Victoria Nuland neskôr priznala v americkom Kongrese, že

USA vynaložili 5 miliárd dolárov, „aby si ukrajinský ľud slobodne mohol

zvoliť svoje vedenie“. Spomedzi demonštrantov sa najviditeľnejšie predvádzal

pred kamerami s kalašnikovom v parlamente Andrij Bilyj. Ani neskôr sa

nezmestil do kože, až ho jeho vlastní dali zastreliť. Protiústavný prevrat

pod názvom Majdan spustil reťaz udalostí, vedúcich až k súčasnej kríze.

2. Korsuňský pogrom. V noci z 20. na 21. februára 2014 sa autobusmi vracali

z Kyjeva na Krym demonštranti v prospech Janukoviča. Pri meste Korsuň

autobusy zastavili aktivisti Majdanu. Prinútili cestujúcich vystúpiť

výstrelmi do vzduchu. Viacerých zmlátili, poranili. Tri autobusy poliali

benzínom a zapálili. Benzínom poliali aj niektorých cestujúcich a vyhrážali

sa im, že ich zapália. V autobusoch pôvodne cestovalo asi 300 cestujúcich.

30 zostalo nezvestných, 7 osôb malo byť zabitých. Nikto nebol za incident

súdený. O udalosti natočili dokumentárny film „Korsuňský pogrom“. Udalosť

veľmi prispela k rozhodnutiu Krymu odtrhnúť sa od Ukrajiny.

3. Teror v Odesse. 2. mája 2014 v Odesse demonštrovali ľudia proti

bezpráviu, ktoré zavládlo na Ukrajine. Prívrženci kyjevskej moci na nich

zaútočili a zahnali ich do budovy Dom odborov. Polícia sa len prizerala.

Demonštranti sa v Dome odborov zabarikádovali. Prívrženci moci Dom odborov

zapálili a demonštrantov, ktorí z budovy vybehli alebo vyskočili z okien,

palicami dobili na smrť. Zavraždili 48 ľudí. Všetko snímala televízia.

Páchatelia sú identifikovateľní na video záberoch. Nikto nebol stíhaný.

4. Snajperi na Majdane. 20. a 21. februára 2014 z troch okolitých budov na

Majdane snajperi strieľali do ľudí na Majdane, do demonštrantov aj

policajtov. Zastrelili 102 osôb. Strieľali z budov, ktoré mali pod kontrolou

demonštranti. Neskôr západní novinári odhalili snajperov. Pochádzali z

Gruzínska. V západných televíziách bežal dokumentárny film o streľbe na

Majdane aj s výpoveďami niektorých snajperov do kamery. Z výpovedí snajperov

vyplýva, že ich objednal človek z vedúcich kruhov Majdanu, smeruje to na

Turčinova, neskôr predsedu ukrajinského parlamentu. Kyjevská moc nie príliš

presvedčivo tvrdí, že snajperov objednal Janukovič. Vyšetrovanie streľby na

Majdane neprebehlo.

5. Krym. Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita

Sergejevič Chruščov daroval v roku 1954 Krym Ukrajine. Dovtedy bol súčasťou

Ruskej federatívnej socialistickej republiky, predtým Ruskej ríše. Počas

trvania Sovietskeho zväzu to bolo len akoby administratívne rozhodnutie. Pri

rozklade Sovietskeho zväzu usporiadali na Kryme referendum 20. januára 1991

o vyhlásení zvrchovanosti Krymu, na jeho základe krymský parlament prijal

12. februára 1991 zákon „O obnovení Krymskej autonómnej sovietskej

socialistickej republiky“. Krymský parlament vyhlásil na 16. marca 2014

referendum o zvrchovanosti Krymu a vystúpení zo zväzku Ukrajiny. Viac než 90

% voličov hlasovalo za a Krym vystúpil z Ukrajiny a požiadal o prijatie do

zväzku Ruskej federácie. Ruská Štátna Duma prijala Krym a tak sa Krym stal

súčasťou Ruskej federácie. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2007 Rusi

tvorili 58 % obyvateľov, Ukrajinci 24 %, Krymskí Tatári 12 %, zvyšok iní. Na

polostrove vládne spokojnosť s terajším začlenením.

6. Doneck a Lugansk. Po udalostiach v Kyjeve po Majdane aj v Doneckej a

Luganskej oblasti vyhlásili referendum o vystúpení z Ukrajiny. Prezident RF

Vladimír Putin obe oblasti vyzval, aby referendum nevyhlasovali. Vedenie

Ruskej federácie zrejme už vtedy bolo rozhodnuté, že obe oblasti neprijme do

RF, na rozdiel od Krymu. Referendá v oboch oblastiach sa však napriek

Putinovej výzve konali a viac než 90 % voličov hlasovalo za vystúpenie z

ukrajinského štátu. Obe oblasti patrili pred Októbrovou revolúciou do Ruskej

ríše pod názvom Novorossija. Vstup do RF sa však nekonal a obe oblasti

začali čeliť útoku ukrajinskej armády. Za pomoci ruských vojakov mimo

oficiálneho zväzku ruskej armády a medzinárodných dobrovoľníkov, vrátane

Slovákov, sa ubránili, ale nie v celom územnom rozsahu. Napriek záväzkom

obsiahnutým v Minských dohodách, oblasti čelia až doteraz delostreleckým a

iným útokom ukrajinskej armády. Od roku 2014 až doteraz, v oblastiach

zahynulo asi 13 000 ľudí.

7. Minské dohody. Ukrajinská armáda sa pokúšala vojensky zabrániť odtrhnutiu

Doneckej a Luganskej oblasti od Ukrajiny. Počas bojov na jeseň 2014 a

začiatkom 2015 sa ukrajinská armáda dostala do obkľúčenia pri meste

Debaľcevo (medzi Doneckom a Luganskom). Najskôr bol pokus o riešenie

situácie diplomaticky. 5. septembra 2014 uzavreli v Minsku tzv. 1. minskú

dohodu Ukrajina, Rusko a obe oblasti, ktoré sa vyhlásili za samostatné

ľudové republiky. Dohoda neviedla k utíšeniu zbraní. Dňom 15. februára 2015

uzavreli jej účastníci Druhú Minskú dohodu s presnejším uvedením povinností

strán dohody. Následne 18. februára 2015 obkľúčená ukrajinská armáda

ustúpila z debaľcevského kotla, z ktorého by sa inak nedostala. Obe strany

sa obviňovali z porušovania dohody. Ukrajina zjavne nedodržala napr.

ustanovenie, podľa ktorého mala prijať ústavný zákon o rozsiahlej autonómii

minimálne oboch oblastí, neskôr prisunula naspäť ťažké zbrane k línii

dotyku.

8. Základňa Očakovo. Za vlády prezidenta Juščenka a potom opätovne po

Majdane Ukrajina a na druhej strane Spojené štáty chceli dosiahnuť vstup

Ukrajiny do NATO. V roku 2008 tomu Nemecko a Francúzsko zabránili len za

cenu kompromisnej vety v záverečnom komuniké zo summitu NATO v Bukurešti, že

Ukrajina (a Gruzínsko) sa v budúcnosti stanú členmi NATO. Aj bez členstva v

NATO Spojené štáty začali v roku 2021 stavať svoju vojenskú základňu Očakovo

v blízkosti Odessy, bez obmedzenia druhu zbraní, ktoré by na nej mohli byť

umiestnené. Po dokončení by americká armáda mohla odpaľovať na Moskvu (a iné

ruské ciele) jadrové rakety s dobou letu 6-7 minút až do cieľa. Rusko by sa

stalo vydierateľným v každej otázke. V začiatku vojenskej operácie vo

februári 2022 ruské letectvo stavenisko Očakovo zbombardovalo.

9. Ponuka neutrality. Pred začiatkom vojenskej operácie prezident Putin

ponúkol Ukrajine, aby sa stala neutrálnou. Ukrajina to odmietla. Potom už

Rusko mohlo dosiahnuť svoju bezpečnosť len vojenskou operáciou.

10. Raketový teror Ukrajiny. Štrnásteho marca 2022 Ukrajina vypálila na

mesto Doneck na poludnie raketu Točka-U. Protiraketová obrana síce raketu

zostrelila, ale pomerne neskoro. Zvyšky rakety dopadli na stred mesta.

Zahynulo 21 obetí, ďalší boli zranení. 8. apríla Ukrajina vystrelila tiež

Točku-U na mesto Kramatorsk. Zahynulo asi 50 obetí, ďalší zranení. Ukrajina

popierala, že raketu vystrelila jej armáda aj, že to bola Točka-U. Zo

zvyškov rakety na mieste výbuchu je zrejmé, že to bola Točka-U. Zachovalo sa

registračné číslo rakety Š (v azbuke) 91579, ktoré patrilo ukrajinskej

armáde. Čiže ukrajinská armáda strieľala rakety určené na zabíjanie ľudí

proti mestám, na ktoré si Ukrajina robí nárok.

Tieto argumenty sa v slovenskej liberálnej tlači nevyskytujú. 

Urážka inteligence českého národa 

USA ve Vietnamu vyvraždili 4 miliony civilistů a milion vietnamských vojáku.

V Iráku pod průhlednou trapnou záminkou chemických zbraní vyvraždili půl

milionu civilistů a ve válkách v Kambodži, Libyi Srbsku a jiných zemích

další miliony civilistů. Kolik z toho bylo dětí a žen dostupné zdroje raději

ani neuvádí. Přes tato otřesná čísla, jsme nikdy v našich i jiných světových

médiích neslyšeli ani slůvko odsouzení Ameriky, nečetli v palcových

titulcích o zvěrstvech USA, že američtí prezidenti jsou zrůdy a váleční

zločinci, neposlouchali sáhodlouhé lživé brutálně překroucené litanie v

televizních zprávách. A teď, když válka Ruska na Ukrajině čítá nepatrné

procento obludného řádění Američanů, pouhých tisíc civilních obětí, je nám

americkými evropskými a našimi médii Rusko prezentováno podsouváno,

vnucováno, jako nejhorší zlo světa. Média dokonce hlásají, že kdokoliv

Putina jakýmkoliv způsobem usmrtí, sprovodí ze světa, prokáže lidstvu

velikou službu. Celý svět se spojil ke zdrcujícím sankcím proti Rusku,

přejmenovává ulice a náměstí, vyřazuje ruské sportovce ze soutěží. A

Američané, kteří válku dvou slovanských národů vyprovokovali, jsou

oslavováni, jako hrdinové, jako naši spojenci a spasitelé a dokonce je

prosíme div ne na kolenou, aby si u nás vybudovali vojenské základny. A já

se stále častěji ptám sám sebe: "Zbláznil jsem se já nebo ti druzí?" Marně

přemýšlím, kdy byla někdy uvalena jediná sankce na USA za to nepřetržité

vyvražďování suverénních států, za ty zrůdnosti, kdy byly nějací Američané

vyřazeni ze sportovních soutěží. A mám toho už vážně dost.

Takže AMERIKO, EU, MÉDIA a HLAVNĚ NAŠE KOLABORANTSKÁ VYŠINUTÁ PSYCHOPATICKÁ

VLÁDO ČR, POLIBTE MI ZÁDA 

Viktor Orbán o dnešnom Amerikou skazenom svete

·         Bojujeme s nepriateľom, ktorý je odlišný od nás.

·         Nie je otvorený, ale skrytý.

·         Nie je priamy, ale ľstivý

·         Nie je úprimný, ale podlý.

·         Nie je národný, ale nadnárodný.

·         Neverí v prácu, ale špekuľuje s peniazmi.

·         Nemá svoj domov, ale má pocit, že mu patrí celý svet.

·          

Toto prasa už skapalo!!!!!!!!!!!!

Zbigniew Brzezinski v roku 2009 vyhlásil‼️‼️

Naším konečným cieľom je jediná svetová vláda. Budeme robiť oveľa

strašnejšie veci – vojny, hlad a epidémie po celom svete. Po prvej príde

druhá, potom tretia, štvrtá, piata, až kým nás sami nepoprosíte o vakcíny a

nakoniec aj čipy, len aby sa to už všetko skončilo.

 

""

"